Diskusia - K predmetom - bude ma po studiu cakat dozivotna chudoba ?

k k - 9.3.2010 19:46
ak chcete mat diplom z univerzity komenskeho tak sa musite ucit spravko poriadne. ak vam staci titul z trnavy alebo bvsp tak preco ste nesli tam?

Ivana - 9.3.2010 15:58
Chapem, ze sa od studenta vyzaduje dokladna znalost obcianskeho zakonnika a obc. sudneho poriadku na obcanovi a podobne na treste trestneho zakona a trestneho poriadku. K tomu nikto vyhrady nema. Podobne ak ide o spravne pravo a spravny poriadok. Ale naco chcu od studentov taku detailnu znalost tych osobitnych casti na spravnom prave ? Casto su to vedomosti, s ktorymi v pravnej praxi pravnik pride do styku minimalne, ak nebude v konkretnom odvetvi spravy posobit. Ked v nom posobit bude, bude sa v tejto oblasti dalej skolit. Na inych pravnickych fakultach je osobitna cast spravneho prava vyrazne redukovana oproti PF UK, na BVSP su zo spravneho prava povinne len postupove skusky a ide hlavne o vseobecne casti, v Trnave na statnici tiez sa skusaju v podstate najma vseobecne casti. Osobitne casti by sa mali skusat skor informativne a nie az tak podrobne. Aby student sa vedel orientovat v zakonoch, kde ma hladat riesenie problemu, ak sa s nim stretne a spolahlivo ovladal zaklady. Ale biflovat sa tolke kompetencie roznych organov, nalezitosti roznych podani, podla mna postrada zmysel. Uz len z toho dovodu, ze taketo veci si student aj tak po skuske dlho pamatat nebude. Naco aj, ked to bude potrebovat, pozrie do zakona. Myslite, ze pravnici su dobri ti, ktori vedia "z rukava vysypat" odrecitovane kompetencie, vymenovavacky, nalezitosti ? Skola by mala vychovavat tvorivo mysliace, logicky uvazujuce, rozhladene osobnosti so zmyslom pre spravodlivost a nie "papagaje" recitujuce texty zakonov. Tym nemam na mysli, ze nemaju dokladne studenti ovladat horeuvedene dolezite kodexy, zakonniky, zakladne pravne predpisy. Mam teraz na mysli tie desiatky ci stovky osobitnych zakonov, ktore sa este aj tak x-krat zmenia, kym sa student dostane do praxe.

studentka - 9.3.2010 15:24
a je tiez otazne, ci ten alebo ti, co sem chodia provokovat, su vobec studenti. prispevok sem moze poslat hocikto, urcite nie iba student. ked tu niekto pise u nepouzitelosti absolventov prava v praxi, tak by som skor ocakavala, ze to nie je absolvent, alebo ten, kto absolventom bude, cize este student, ale niekto, kto uz absolventom nie je a nebude a ma to za sebou. to mi vravi moj rozum, ako sa hovori, sedliacky rozum, na to clovek ani psychologom byt nemusi.

studentka - 9.3.2010 15:13
ucitelia by si mohli uvedomit, to sa tyka hlavne katedry spravneho prava, ze v podstate chcu od studentov, aby na jednu statnu skusku vedeli to, cim sa oni zivia cely svoj zivot a s cim su oni kazdodenne v kontakte ci uz pri vyucovani, alebo na skuskach, co uz poculi na skuskach od studentov alebo sami ucili desiatky alebo stovky krat to iste dlhe roky, mozno niektori desatrocia. studenti maju v rozpati troch mesiacov zvladnut statnice z troch pravnych odborov. na pripravu na jednu statnicu maju zhruba mesiac. a ucitelia chcu, aby za ten mesiac sa pripravili tak, aby tento pravny odbor ovladali takmer tak ako oni, ktori sa tomuto odboru venuju cely cas posobiaci ako ucitelia, x rokov, alebo desatroci. naroky maju maximalisticke. a nech mi nikto nehovori, ze mal student na to 5 rokov. za tych 5 rokov musel student zvladnut desiatky inych predmetov, nielen spravne a obcianske pravo, ktore bolo mozno desatina z celeho uciva pocas skoly. zaujimalo, by ma, keby ich niekto zacal skusat veci z pravnych odborov, ktore neucia, ale ktore by ako pravnici mali ovladat, ako by to dopadlo. lebo na nas maju maximalisticke naroky, ale ked sa opytas niektoreho ucitela na nieco co sa tyka prava, ale nie priamo odboru, ktory uci, tak ti odpovie, ze tomuto sa nevenuje. bola by som zvedava, ako by pani pravnici ucitelia napriklad z katedry spravneho prava odpovedali, keby sa ich niekto pytal otazky z oblasti obcianskeho alebo trestneho prava, co su zakladne pravne odbory, akom by odpovedali, z hlavy, bez toho, aby mali zakon v ruke, tak ako sa to vyzaduje od studentov. ako by to dopadlo. niekto povie, ze oni uz nic nikomu dokazovat nemusia, ale okrem toho, ze su to ucitelia, su to aj pravnici. pravnici s praxou a ti by mali vediet viac ako studenti. viem, ze som povedala otvorene nieco, co niekomu asi nie je prijemne si precitat, napriek tomu si myslim, ze som nenapisala ani nic drze, ani nepravdive. takze dufam, ze nedostanem tu arogantnu odpoved ty bud radsej ticho a uc sa, aby si statnicu urobila aspon na treti krat. myslim, ze aj studentka si moze dovolit slobodne vyslovit svoj nazor voci "vrchnosti". studenti na pf uk nemozu za to, kolko sa tu pozakladalo pravnickych fakult a kolko vychadza z nich kazdy rok absolventov, ale su tym najviac dotknuti pri problematickom hladani zamestnania, na rozdiel od predchadzajucich generacii absolventov-pravnikov. naroky by mali byt primerane uplatneniu. zda sa vam spravodlive, ked za rovnaky titul na jednej skole- pravnickej fakulte musi student zvladnut na jej skoncenie taketo kvanta uciva a maximalisticke naroky ucitelov a na inej nepomerne nizsie naroky ? na jednej skole chcu byt velmi tvrdi a prisni, na druhej je studium uplne v pohode. a po skonceni skoly, kde su naroky podstatne vacsie, o nic lepsie uplatnenie, ani iny titul. je to spravodlive ? po tolkych rokoch driny a odriekania, co z toho ? problematicke uplatnenie, ak v lepsom pripade si absolvent najde pracu v odbore, tak casto nerobi ani za mzdu na urovni stredoskolaka.

mm - 9.3.2010 14:22
A záverom: Motivoval si ma k jednej veci. Byť na skúškach oveľa menej benevolentnejší k "akože nedostatkom". Dúfam, že podobne sa zachovajú aj ostatní učitelia. Lebo ak takí "lumeni" ako Ty a Tebe podobní končia hoc len Bc., tak je to tragédia. Si klasický predstaviteľ časti dnešného študenta (ale v podstate aj človeka dnešnej doby) - "vedomosti síce nemám, ale aspoň to vykompenzujem aroganciou a sebavedomím".

Neda mi zareagovat....nechcem nic kritizovat, len podotknut....netvrdim, ze by skusajuci mali davat skusky len tak za nic, ale zda sa mi tento postoj trosku nespravodlivy voci tym studentom ktori su skromni a zdaleka nie su arogantni, pretoze prave oni na to doplatia...zial. Oni doplatia na tych zopar nafukanych arogantnych studentov ktorym aj tak vzdy vsetko v konecnom dosledku prejde prave kvoli ich drzosti. Ja sama som bola svedkom ako statnice spravili ludia ktori o sebe tvrdili, ze sa ucili iba pat dni....vsak to skusia....a div sa svete stastie pri nich naozaj stalo a oni to spravili na prvy krat a poznam aj takych ktori sa serionzne ucili ale zial mali smolu a nespravili statnice ani na treti krat. Vobec to nie je o tom co kto vie a ako prudko je inteligentni je to skor o stasti, co si kto vyberie a na aku komisiu natrafi...zial.


k k - 7.3.2010 22:11
ten judikat je o rozhodovani o bytovej nahrade, nie o platnosti zmluvy.

Jana - 7.3.2010 21:46
k k: k pripadu 1 - R 89/1998?

k k - 7.3.2010 19:09
babu si radsej najdi ty aby si sa na skuske nemusel ukajat tym ze budes vyhadzovat studentov ktori namiesto odtlacky peciatky povedia len peciatka.


JA - 7.3.2010 18:46
samozrejme, v texte malo byť z "neschopnosti...."
"chybička se vloudila"

JA - 7.3.2010 18:02
only for k k
Kamarát môj, si diagnostik asi ako "Jano z horného konca". Nemám v pláne sa s Tebou naťahovať, čo mám alebo nemám namemorované. Skrátka beriem to tak, že tým, že sa tu navážaš a obviňuješ ľudí s "neschopnosti čítať, či memorovania" si "spríjemňuješ" deň. Dám Ti jednu radu: skús si radšej nájsť radšej babu, bude Ti hneď lepšie a nebudeš tu musieť vypisovať nezmysly a "odbavovať sa na nich".
Krásny deň Ti prajem


k k - 7.3.2010 14:44
vy dvaja ste presne priklad tych co maju namemorovane zakony, konkretne ustavu ale rozumiet jej nerozumeju. ano, skratil som ten clanok ustavy kde sa pise aj na zaklade zakona a obaja ste sa chytili na prvu blbost ale judikat najst neviete.

JA: ak skusas studentov tak to znamena ze si sa ku kavovaru ani nedostal. kto vie robi, kto nevie uci.

def - 7.3.2010 09:21
to JA : ak si ucitel, tak vsetka cest, kiez by taki ako ty boli vsetci. ako poznam nazory studentov, tak nekritizuju to samo osebe, ze je ucitel prisny. nemaju radi ale takych, ktori sa k nim spravaju arogantne, akoze ja uz som niekto a vy ste nic a snazia sa im za kazdu cenu dokazat, aki su neschopni.
podla mna k k uz nie je student a ani cerstvy absolvent. podla mna uz pravo absolvoval. student by totiz nedehonestoval studentov a absolventov, nekafral by si do vlastneho hniezda, na seba sameho alebo svojich spoluziakov. podla mna uz pravnik je a nie je ani cerstvym absolventom.

JA - 7.3.2010 09:01
Právny expert k k zabudol na možnosť ukladať povinnosti na základe zákona. Dám Ti jednu konzultáciu, že si to Ty tak zadarmo. Keď povinnosť neukladá priamo zákon, ešte to nemusí znamenať, že to je "nad rámec zákona". Totiž povinnosti sa ukladajú zákonom (napr. povinnosť platiť daň") a na základe zákona (napr. keď Ti súd, policajt, alebo iný príslušný orgán uloží povinnosť).
A naozaj prepáč, že som Ti prisúdil postup od kávovaru. Keďže sa toľko oháňaš správkom, tak Ti tipujem 4. ročník (čiže prvý magister).

A záverom: Motivoval si ma k jednej veci. Byť na skúškach oveľa menej benevolentnejší k "akože nedostatkom". Dúfam, že podobne sa zachovajú aj ostatní učitelia. Lebo ak takí "lumeni" ako Ty a Tebe podobní končia hoc len Bc., tak je to tragédia. Si klasický predstaviteľ časti dnešného študenta (ale v podstate aj človeka dnešnej doby) - "vedomosti síce nemám, ale aspoň to vykompenzujem aroganciou a sebavedomím".

absurdne - 7.3.2010 08:37
to k k : ty si napisal, ze povinnosti mozno ukladat iba zakonom, takze podla teba potom by povinnosti mohla ukladat jedine narodna rada, parlament, zakonmi. co je zjavna stupidita, tak tu teraz nevymyslaj nieco, o com tu nebola rec. nikto tu nepisal, ze povinnosti mozno ukladat nad ramec zakona, to je cisty tvoj vymysel. nikde som nenapisala, ze spravny organ moze niekomu ulozit povinnost nad ramec zakona. ty neovladas poriadne ani len ustavu, lebo si dokomolil to, co je v nej, ze povinnosti mozno ukladat len zakonom alebo na zaklade zakona, v jeho medziach atd., co ma uplne iny zmysel. takze na zaklade zakona, v jeho medziach mozu ukladat povinnosti aj spravne organy rozhodnutim, sudy rozsudkom atd. sam neovladas poriadne ani len ustavu, zato si expert na to, aby si robil z inych ludi bez priciny hlupakov, asi len preto lebo ti to robi dobre a potrebujes to k zivotu. a zo ziadneho spravka som nevyletela. to by ma musel skusat niekto taky ako si ty, ktory ma snahu za kazdu cenu robit z ineho neschopneho hlupaka, co si tu dokonale predviedol. gratulujem. nemozem sa pozerat na to, ako tu machrujes a snazis sa tu inym dokazat, aki su neschopni blbci. neviem, ako moze byt pravnikom niekto, kto neovlada poriadne ani len ustavu, z ktorej skusaju uz studentov druhakov.

k k - 7.3.2010 02:27
absurdne: spravny organ moze niekomu ulozit povinnost nad ramec zakona? ani sa necudujem ze si vyletel zo spravka.

absurdne - 7.3.2010 00:02
o sorry k k, ty si doslova napisal :"tu je vidiet preco su absolventi pre prax nepouzitelni". dakujeme ti za tvoj nazor a hodnotne prispevky.

absurdne - 6.3.2010 23:48
to k k : povinnosti mozno ukladat iba zakonom ? takze podla teba spravny organ nemoze rozhodnutim ulozit nikomu povinnost ? sud nemoze rozsudkom alebo uznesenim ulozit nikomu povinnost ? povinnost mozno ulozit len zakonom ? takze potom jediny, kto moze ukladat povinnosti je zakonodarny zbor, nikto iny, podla teba ? to snad nemozes mysliet vazne. nemozem uverit, ze niekto taky, ako ty, vobec niekedy studoval pravo, takuto nehoraznost by snad nenapisal ani student prava 1. rocnika. toto uz je naozaj hanba. bez akehokolvek zvelicovania.
a takyto clovek tu este mentoruje vsetkych ostatnych a dovoli si povedat, ze absolventi prava su neuplatnitelni. toto uz je absolutny nonsens.

gugina - 6.3.2010 21:23
to JA: k k asi neriesil ani prvy pripad u advokata, pretoze inak by takto neuvazoval, neviem si predstavit, ze by nejaky advokat zamestnal niekoho takeho, to by musel byt nejaky "povolanim syn", este tak dodrbavat a znevazovat ludi, to ano, ale s tym by asi v advokacii sa daleko nedostal, alebo skor ani do advokacie sa nedostal, ibaze by bola nejaka tlacenka. tam si ludia musia na seba zarobit, nedostanu nic zadarmo.

R - 6.3.2010 19:01
to k k: fascinuje ma, ako sa debata o uplatniteľnosti absolventov práva môže zmeniť na obrazne povedané "porovnávanie si pipíkov" ohľadom vedomostí z praxe :)

k k - 6.3.2010 18:58
JA: uz som si zvykol ze nevies spravne pochopit vyznam textu. ziadnym rozhodnutim vo veci tu nemachrujem, ziadne rozhodnutie som neuvadzal. a nikdy som nepracoval u kavovaru ale na druhej strane chapem preco ta kavovar napadol.

JA - 6.3.2010 18:44
Mon ami k k :)
Jasné, že škola má pripraviť hlavne teoreticky. Veď aha: príde absolvent strednej školy na VŠ. Skús na neho vysypať prax, alebo ešte lepšie hoď ho do praxe. Čo to asi urobí? Jednoducho to, že začne vymýšľať hlúposti a "filozofovať" ako by sa tá-ktorá vec mala riešiť. Skrátka škola je o tom, aby stanovila spôsob uvažovania. Nikde neobhajujem "prázdne memorovanie". Uvediem príklad: ak sa nenaučíš, čo je kúpna zmluva a zmluva o dielo, darmo budeš vedieť, že ich upravuje viacero predpisov. No a to, že študent zvládne pochopiť deliacu líniu = študent ovláda teóriu. Potom sa mu dá doložiť judikát, aby sa vedel vysporiadať aj s prípadmi, na ktoré neplatí "šablóna teórie". Ale ak nebude vedieť teóriu, len ťažko pochopí prax. A školu obhajujem a obhajovať budem, lebo nebyť nej (resp. nich) by som nebol právnik a nerobil by som to čo robím. Ty snáď áno?

No a ešte jedna vec: s tými otázkami "akože prax" si trápny. Tu machruješ s jedným rozhodnutím vo veci? Prepáč, ale to mi pripadá, akože "v kancelárii som postúpil od kávovaru k prípadom a tento prvý som riešil, tak idem hrať macha". Takže gratulujem Ti ku kariérnemu postupu a teším sa na to, keď dostaneš druhý prípad u advokáta a pochváliš sa ním opäť. Držím palce.

k k - 6.3.2010 16:11
chapem ze sa snazis byt vtipny ale ak si absolvoval spravko tak by si mal vedeet ze povinnosti mozno ukladat iba zakonom a judikatura nie je zakon. takze ziaden judikat k tomu ani nemoze existovat.

to k k : - 6.3.2010 15:44
Ja ti dam tiez zadanie : Na pozemku pri rodinnom dome mam okrasne dreviny - tuje, ale su uz velmi vysoke. Tie tuje maju vo vyske 1,3 m nad zemou obvod kmena viac ako 40 cm. Mozem ich zrezat na nizsiu vysku bez povolenia mesta alebo na ich zrezanie potrebujem povolenie mesta ako vecne a miestne prislusneho spravneho organu ? K tomuto mas aky judikat ?

to k k : - 6.3.2010 15:28
No a opat mi tu podsuvas nieco, co nikto nenapisal. Kto tu kedy tvrdil, ze na akukolvek otazku tykajucu sa nejakeho pravneho problemu existuje judikat ? Judikat existuje len v tom pripade, ak sa tou vecou zaoberal prislusny sud a vyniesol vo veci rozsudok. V zivote sa vyskytuju situacie, ktore neupravuje ani zakon. V takych pripadoch sa pouzije analogia legis, resp. analogia iuris. Ja som tvrdil, ze pokial ide o sukromne pravo, tak tieto judikaty doplnaju zakonnu upravu. Dokonca som napisal, ze ani nejde o pramene prava vo formalnom zmysle v pripade judikatov všeobecnych sudov.

Tiez som nepisal, ze je to nieco pre top advokata - o top advokatovi tu pisal prispievatel s nickom "JA", teda ina osoba. Ak si myslis, ze sem pisem pod nickom "JA", tak si na omyle.

A na otazku, ci je zmluva platna alebo neplatna, pripadne ci je neplatna absolutne alebo relativne, lebo to je dost podstatny rozdiel, si neuviedol dostatocne udaje. Ked su na sudoch spory o neplatnost zmluvy, tak k tomu, aby sud rozhodol, musi mat tu zmluvu k dispozicii a skuma aj okolnosti uzavretia zmluvy, pretoze zmluva moze byt neplatna z mnohych dovodov.

k k - 6.3.2010 13:41
opat neporozumenie otazke. otazka nie je ci sa moze obratit na sud, ci ma vyriesenu bytovu otazku alebo ci sa stara o malolete deti. otazka je ci je platna zmluva. vraj su judikaty ktorymi sa riadia nizsie sudy. nikto ale ziadny judikat nevie najst. je to ako vratim - kto by ta zamestnal ked nevies vyriesit taku jednoduchu vec. a nehovor mi ze je to nieco pre top advokata - je to uplne bezna kazdodenna vec.



to k k : - 6.3.2010 13:25
K tomu tvojmu pripadu "dvaja 1/4 spoluvlastnici prenajmu byt tretej osobe. je zmluva platna? je na to judikat?":
Ti dvaja spoluvlastnici vlastnia spolu 1/2 podiel bytu. Pokiaľ viem, tak 1/2, cize 50 percent nie je vacsina. Podla § 139 ods. 2 OZ : "... Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väcsina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na navrh ktorehokolvek spoluvlastnika sud." Ak by teda zvysni spoluvlastnici nesuhlasili s prenajmom bytu tretej osobe, a nedoslo by k dohode, moze ktorykolvek z nich podat zalobu na sud, aby rozhodol, lebo sa v tomto pripade nedosiahla vacsina pocitana podla velkosti podielov, nerozhodlo sa vlastne hlasovanim spoluvlastnikov.
Rozhodnutie sudu potom zavisi od konkretnych okolnosti a prihliada napriklad na bytovu potrebu spoluvlastnikov a na konkretnu situaciu, ktora medzi spoluvlastnikmi vznikla, na starostlivost spoluvlastnika o malolete deti a pod.

Ak by ti dvaja spoluvlastnici, ktori najomnu zmluvu uzavreli, nemali spolu 1/2, teda 50 - percentny podiel, ale trebars 50,0001 - percentny podiel, dosiahli by uz pri rozhodovani vacsinu a suhlas ostatnych spoluvlastnikov na uzavretie najomnej zmluvy by nepotrebovali. Tito prehlasovani spoluvlastnici by mohli len ziadat vydanie uzitkov (podielu z najomneho zodpovedajucemu ich podielom na vlastnictve bytu), pripadne by mohli podat navrh na zrusenie spoluvlastnictva, ak by nedoslo k jeho zruseniu dohodou. (R 120/1953)

K tomu pripadu s policajtom : Pokial povazujes aj rozhodnutie odvolacieho spravneho organu za nezakonne, a rozhodnutie nadobudlo pravoplatnost, mozes ho napadnut zalobou na sude; zalobu musis podat do dvoch mesiacov od dorucenia rozhodnutia tohto odvolacieho spravneho organu. Urobil si to ? Ak ano, sud preskuma zakonnost tohto rozhodnutia a mozno budeme mat k tomuto pripadu judikat.

k k - 6.3.2010 12:42
nie som genius, len nechapem preco tolko obhajujes skolu, ako dobre ta pripravili na vsetko okrem praxe, co vlastne tvrdis nie je ich vina lebo skola ta ma hlavne pripravit teoreticky.

ja ti hovorim ze memorovanie zakonov naspamat nie je ani teoreticka priprava. lebo zakon casto mlci - a dal som ti aj priklad - je najomna zmluva uzavreta 1/2 spoluvlastikmi platna? zakon o tom nic nehovori a nikto z vas nevie dat odpoved. alebo aspon judikat.


JA - 6.3.2010 12:24
k k
Skúsim to takto:
1. nie nerozumiem, pouč ma keď si taký génius
2. kde vo svojom pôvodnom príspevku si napísal niečo o "ledva ovláda občiansky zákonník" . Písal si o nepoužiteľnosti z dôvodu "nerozumenia zadaniu"
3. čo také by mala dať škola, čo musí učiť advokát? aj v tomto by som uvítal, keby si ma poučil

a záver: nečakajte od školy že keď tam budete chodiť (zdôrazňujem význam slova chodiť) budete právni géniovia. Skrátka zo "vzduchu na škole" ešte nikto nezmúdrel. Škola je o tom, že študent má záujem sa učiť a preto sa učí. Akosi donútiť niekoho k "sedeniu nad knihami" nie je dosť dobre možné, pokiaľ to dotyčný sám nechce. Teda ťažko možno povedať, že škola čosi "nedala". Škola dáva, len študent častokrát nemá záujem si to "zobrať".

k k - 6.3.2010 11:10
JA: rozumies rozdielu medzi aplikovanim prava ako top advokat a byt pouzitelny pre prax?

ak absolvent ledva ovlada obciansky zakonnik tak je pre prax nepouzitelny. ak tvoj klient chce vediet ci ma platnu zmluvu a ty mu zacnes vykladat o hospodareni so spolocnou vecou tak si nepouzitelny pre prax.

a preto si tak tazko absolvent hlada pracu. ziadny advokat ho nebude platit aby ho este mohol aj ucit to co mu mala dat skola.

to k.k. : - 6.3.2010 10:30
A s tym, co pise "JA" sa neda nic ine, nez suhlasit. Netreba ist ani do extremu, ze len same priklady, lebo bez zvladnutia teorie, teraz mam na mysli "teoriu" v sirsom zmysle, aj pravne predpisy, tie prakticke pripady sa riesit nedaju. Idealne je prepojenie teorie s riesenim praktickych prikladov na pochopenie tej teorie. "JA" to presne vystihol, co som aj ja chcel povedat.

to k.k. : - 6.3.2010 10:21
Neodpovedal som na tie tvoje priklady a toho som si vedomy, takze to nie je so mnou az take zle, ze by som mal problem porozumiet zadaniu alebo nejakemu textu. Nie som totiz teraz na skuske. Vybral som svoje vlastne priklady, lebo diskusia nebola o tom, riesit tu nejake konkretne zadania, ale o tom, ze naco je komu znalost judikatov, co som sa pokusil vysvetlit a zvolit svoje vlastne vhodne priklady (pripady), ktore ma prve napadli.

A nie ze som tvrdil, ze prenajatie veci je dolezita zmena veci, ale tvrdil som presny opak a podoprel to konkretnym judikatom. Mne to je jasne, ze prenajatie veci je prenechanie veci prenajimatelom za odplatu najomcovi docasne do uzivania a nie je to zmena veci (co by bola napriklad nadstavba domu a podobne). Ale ako vidis, tak aj taketo jasne veci byvaju predmetom sporu, lebo sa ich niekto snazi spochybnit a su predmetom sudneho konania, inak by asi ten judikat neexistoval.

Odpovedal by som ti aj na tie tvoje konkretne zadania, lebo to nie su nejake extra zlozite priklady, ale prislo ku mne male decko mojej sestry na navstevu, moj synovec, a musim sa o neho postarat, takze teraz nemam cas. Mozno si este najdem niekedy cas a poriesime aj tieto tvoje zadania. Ale inak je s tebou podnetna diskusia.

Vidis, taketo "zadania", ake si tu zadal, by sa mali riesit na seminaroch, prakticke pripady, a potom by tu niektori nevypisovali, ze ako skola neuci praktickym veciam. Na obcanovi takto aj seminare vyzerali, ze sme riesili prakticke pripady, z teorie sa len strucne zopakovali najnutnejsie veci, ktore boli na riesenie tych pripadov nevyhnutne.

Takze som to nebol ja, kto sa tu stazoval, ze naroky na skole su nizke. Prave naopak, som oponoval prispievatelovi "R", ze si vobec nemyslim, ze na PF UK by mali ucitelia na studentov nizke ci slabe naroky, snad az na nejake vynimky potvrdzujuce pravidlo, cim tento moj "rozhovor" s tebou vlastne zacal. Ani som sa nestazoval, ze skola vobec neuci praktickym veciam. Naopak, som pisal, ze kto chce a ma snahu sa nieco naucit a neodsedi si len pasivne hodiny vyucby, tak sa uz na skole nieco nauci.

k k - 6.3.2010 10:19
o com to hovoris. ved som dal uplne tri jednoduche teoreticke priklady. ak ta skola nenauci ci je najomna zmluva platna ak ju uzavrie len 50% spoluvlastnkov, tak uz neviem co povazujes za teoreticky zaklad.


JA - 6.3.2010 10:14
pre k k
Ak si to, že "absolventi sú pre prax nepoužiteľný" poňal absolútne, tak sa nehnevaj, ale napísal si strašný nezmysel. Vieš absolvent je niekto kto dokončil školu, mal by ovládať teóriu a začať sa učiť ju aplikovať v praxi. Veď ako možno čakať, aby absolvent vedel aplikovať ako Top advokát hneď po škole. Neboj aj absolvent to raz bude ovládať, ale bude tomu tak až nadobudne nejakú prax.
Skrátka VŠ by mala byť hlavne o teórii s vhodným poukázaním na praktické prípady. Nie o tom, že sa VŠ učiteľ "vykašle" na učenie teórie a hneď pôjde do príkladov. Lebo nič horšie ako "analyzovať príklady" bez teoretického základu sa nemôže stať. Učiteľ, ktorý robí toto je amatér a nemá skutočný záujem na učení. Študentom sa tento prístup samozrejme páči, lebo nemusia nič. Len odsedieť cvičenie s tým, že "veď to niekto za skupinu potiahne". Nepopieram, učiť na príkladoch je fajn, ale chce to aby študent prišiel na cvičenie s určitým teoretickým základom.

k k - 6.3.2010 09:49
neodpovedal si na moje priklady.

myslim ze mas problem porozumiet textu, nikde som sa nepytal na delenie veci alebo na hospodarenie s vecou ale na platnost zmluvy. tvoje judikaty su uplne zle vybrane, nemozes predsa tvrdit ze prenajatie veci je dolezita zmena veci. prenajatim veci sa vec vobec nemeni len sa dava do uzivania inemu.

tu je vidiet preco su absolventi pre prax nepouzitelni ked nevedia ani porozumiet jednoduchemu zadaniu.


to k k: - 6.3.2010 08:31
Dalsi judikat :

§ 139 ods. 3 OZ hovori, ze ak ide o dolezitu zmenu spolocnej veci, mozu prehlasovani spoluvlastnici ziadat, aby o zmene rozhodol sud.

Priklad z praxe : Niekto vlastni rodinny dom ako podielovy spoluvlastnik. Nevlastni ho vylucne, teda nie je jedinym vlastnikom, ale vlastni, povedzme 3/4 podiel poschodoveho rodinneho domu. Kedze tento dom je velky a on zije sam, uplne mu pre jeho bytove potreby staci jeden byt na prizemi. Druhy byt na poschodi sa preto rozhodne penajat. Ale 1/4 podiel k tomuto domu vlastni druhy spoluvlastnik, ktory sa rozhodol, ze mu bude robit napriek a nechce respektovat zakon, ktory hovori, ze o hospodareni so spolocnou vecou (teda napriklad aj o jej prenajimani, resp. prenajimani jej časti), rozhoduju spoluvlastnici väcsinou pocitanou podla velkosti podielov (majoritny princip), teda ak by jeden zo spoluvlastnikov vlastnil viac ako 50-percentny podiel a dalsich povedzme desat spoluvlastnikov by vlastnilo spolu napriklad 20 percent, tak ten jeden vacsinovy spoluvlastnik moze samostatne rozhodnut o hospodareni s touto vecou a ti minoritni spoluvlastnici toto rozhodnutie nemozu ovplyvnit.
Opat na to existuje judikat (ZSR č. 54/1997) : "Spoluvlastnik, ktory nesuhlasi s takym hospodarenim so spolocnou vecou, ktore urcilo rozhodnutie spoluvlastnikov vacsinou pocitanou podla velkosti podielov (tzv. majoritny princip), nemoze sa uspesne domahat na sude rozhodnutia o inom hospodareni s touto vecou (toto pravo ma len vtedy, ak sa nedosiahne vacsina...). Prehlasovany spoluvlastnik sa musi rozhodnutiu vacsiny podriadit."

Ale podme k povodnemu pripadu - povedzme, ze niekto vlastni 3/4 podiel na rodinnom dome a chce prenajat byt v tomto dome. Spoluvlastnik, ktory vlastni iba 1/4 podiel, povie, ze s tym nesuhlasi a bude sa odvolavat na § 139 ods. 3 OZ, podla ktoreho ak ide o dolezitu zmenu spolocnej veci, mozu prehlasovani spoluvlastnici ziadat, aby o zmene rozhodol sud a poda zalobu na sud.

Moze sud rozhodovat v takomto pripade a zrusit rozhodnutie vacsinoveho spoluvlastnika, ze prenajme byt v rodinnom dome, v ktorom ma vacsinovy podiel ?

Odpoved je - nemoze. A preco ? Existuje nasledovny judikat, ktory je notoricky znamy : "Rozhodnutie tzv. vacsinoveho spoluvlastnika o tom, komu bude prenajata cast nehnutelnosti v podielovom spoluvlastnictve, ktoreho ucelove urcenie zostalo nezmenene, nemozno povazovat za dolezitu zmenu spolocnej veci v zmysle § 139 ods. 3 OZ."

to k k: - 6.3.2010 08:08
Judikat = rozsudok sudu. Preto ak hovorim o judikatoch, mam na mysli ich vyznam najma pre tie pravne odvetvia, kde o sporoch, ohladne pravnych vztahov, ktore upravuju normy tychto pravnych odvetvi, rozhoduju sudy. A sudy rozhoduju najma v obcianskopravnych, rodinnych, pracovnopravnych a obchodnych veciach + trestnych. V otazkach upravenych spravnym pravom rozhoduju najma spravne organy, a nie sudy, ak nepocitam spravne sudnictvo. Teda ak pod bodom 3 spominas spravne konanie, tak v tom snad rozhoduje spravny organ, a nie sud ? Pravda, ak sa nejedna o niekolko pripadov, kde o opravnych prostriedkoch rozhoduju sudy, alebo ak je pravoplatne rozhodnutie spravneho organu napadnute zalobou a rozhoduje sud (spravne sudnictvo). Teda to, co spominas pod bodom 3, je miesanie hrusiek s jablkami, lebo ja hovorim o judikatoch ako o vysledku sudneho konania a ty tu spominas spravne konanie.

Ja som mal na mysli obcianskopravne, rodinnopravne, pracovnopravne a obchodnopravne veci a tam je tych judikatov bohato. Ked si zoberies do ruky komentar k obcianskemu zakonniku, k obcianskemu sudnemu poriadku, k zakonu o rodine, tak rovno na obalke tej publikacie mas napisane komentar s judikaturou. Preco asi obsahuju tieto komentare aj judikaturu ? Pre srandu kralikov ? Asi preto, ze ma nejaky vyznam.

Priklady tych judikatov som neuviedol preto, lebo by som sa asi nedopisal. Ale v poriadku, ked si s tym zacal, prosim :

1. Zrusenie a vyporiadanie podieloveho spoluvlastnictva, pokial nedojde k dohode spoluvlastnikov, vykona sud na navrh spoluvlastnika podla § 142 obcianskeho zakonnika, pricom musi dodrzat postup podla § 142 ods. 1 OZ, teda : 1. rozdelenie veci , 2. iba ak nie je mozne rozdelenie veci, iba vtedy moze sud prikazat vec za primeranu nahradu jednemu alebo viacerym spoluvlastnikom, 3. az v pripade, ze ani jeden zo spoluvlastnikov vec nechce, moze sud nariadit predaj veci a vytazok z predaja veci rozdeli medzi spoluvlastnikov podla velkosti podielov.

Zakon - OZ - v § 142 ods. 1 nikde nehovori, kedy je rozdelenie veci mozne, a kedy nie. Teoreticky, ak vlastnim rodinny dom, ktory ma dva byty, kazdy na samostatnom poschodi, jeden na prizemi, druhy na prvom poschodi, ak by som nebol vylucnym vlastnikom tohto domu, ale, povedzme, jeho spoluvlastnikom napriklad v 1/2, a bol by som v tej situacii, ze by som nevychadzal dobre s druhym spoluvlastnikom a z tohto dovodu by som dal na sud navrh na zrusenie spoluvlastnictva, aj ked by si si mohol mysliet, ze by sud mohol rozhodnut tak, ze dom rozdeli medzi nas tak, ze jeden byt na prizemi bude patrit jednemu zo spoluvlastnikov, a druhy druhemu z podielovych spoluvlastnikov, tak takyto rozsudok sud vydat nemoze.

Nemoze z toho dovodu, ze v rodinnych domoch na rozdiel od obytnych domov, kde je mozne mat vlastnicke pravo ku konkretnemu bytu, v rodinnom dome, ktory pozostava z viacerych bytov nemoze mat podielovy spoluvlastnik vlastnicke pravo ku konkretnemu bytu, ma len idealny (mysleny) podiel k celej nehnutelnosti (k rodinnemu domu), ktory vyjadruje mieru, akou sa zucastnuje na rozhodovani so spolocnou vecou, pricom plati majoritny princip, cize ak ma viac ako polovicny podiel, moze samostatne rozhodovat o hospodareni s touto vecou podobne, ako keby vylucne vlastnil tuto vec.

Zakon nehovori, ze sud by nemohol rodinny dom rozdelit tak, ze by jeden z bytov mal jeden spoluvlastnik, ktory vlastni dom v 1/2, a druhy byt druhy spoluvlastnik, ktory ho vlastni tiez v 1/2, aj keby islo o rovnocenne byty, ktore by realne predstavovali polovicu domu.

Existuje judikat, ktory hovori, ze v pripade takejto nehnutelnosti sud nemoze rozdelit tuto nehnutelnost medzi podielovych spoluvlastnikov horizontalne, tak, ze jeden byt na prizemi bude mat jeden spoluvlastnik, druhy byt by mal na poschodi druhy spoluvlastnik. Tento sposob vyporiadania podieloveho spoluvlastnictva rozdelenim veci moze pouzit v pripade rodinneho domu len vtedy, ak by takuto nehnutelnost bolo mozne realne rozdelit vertikalne. Ak nemozno rodinny dom rozdelit vertikalne, musi sud pri vyporiadani pouzit 2. sposob v poradi, teda prikazanie domu za primeranu nahradu jednemu alebo viacerym spoluvlastnikom, a az vtedy, ked ani jeden zo spoluvlastnikov veci vec nechce, moze pouzit 3. sposob v poradi, teda predaj veci a rozdelenie vytazku z predaja veci medzi jej spoluvlastnikov.

O tom horizontalnom a vertikalnom deleni nehnutelnosti nehovori samotny zakon, obciansky zakonnik, ale judikat sudu a tento judikat je respektovany.

Mohol by som ti uviest desiatky pripadov, aj pripady z vlastnej skusenosti, lebo som nie jeden raz bol na sude ako strana sporu alebo zastupca strany sporu a nikdy som si nebral na pomoc advokata a dotiahol som spor do uspesneho konca (pre mna, ci pre nas).

Ak nestaci este, a najdem si cas neskor, mozno este nieco popisem.

k k - 5.3.2010 23:37
no podme sa bavit o judikatoch ty chytrak. tu su priklady, zo zivota:

1. A prenajme B byt. neskor A zisti ze nie je skutocnym vlastnikom bytu. je zmluva platna? je na to nejaky judikat?

2. dvaja 1/4 spoluvlastnici prenajmu byt tretej osobe. je zmluva platna? je na to judikat?

3. policajt tvrdi ze ta videl ist na cervenu, ty tvrdis opak. v spravnom konani prehras spor len na zaklade vypovede policajta. po odvolani prehras znova. je na to judikat?

hladaj judikaty ty chytrak :) ved sudy na ne prihliadaju, ucitelka ti to povedala a ona je advokatka - co ty nikdy nebudes lebo ta ziaden advokat nezamestna. cakam na tie judikaty ktore vyriesa 1-3

k.... - 5.3.2010 22:56
Aky je rozdiel medzi peciatkou na listine a odtlackom peciatky ? Odpoviem ti takto : Sledujem tuto diskusiu uz dlhsie. Viem o tom, ze tu nejake dievca spominalo, ze na statnici ju opravovali kvoli tomu, ze povedala uradna peciatka namiesto odtlacok uradnej peciatky. Nechcem nikoho urazit, ale toto bolo podla mna uplne zbytocne a toto som nemal na mysli. Toboz nie uz ked aj v zakone sa v § 47 ods. 5 spravneho poriadku hovori o uradnej peciatke a nie o jej odtlacku. Kazdemu rozumnemu cloveku je jasne, ze ked hovorim o peciatke na listine, tak nemam na mysli to, že na listinu prilepim tu vec, ktoru chytim do ruky a opeciatkujem nou listinu. Odvadzas pozornost inam a zaoberas sa nepodstatnymi vecami. Toto som urcite nemal na mysli a neviem, preco opravuju niekoho za to, ze povie to, co je v zakone, aj ked to asi stylisticky v tom zakone spravne nie je. Ale je snad zakon zly ? Zakon je zakon a plati, aj ked si niekto mysli, ze nieco v nom nie je spravne.

k.... - 5.3.2010 22:37
Znalost judikatov je zbytocna ? A ty nevies, ze sudy pri svojej rozhodovacej cinnosti prihliadaju na rozhodnutia sudov vyssich instancii v podobnych pripadoch ? Rozsudky Najvyssieho sudu maju urcitu vahu pri rozhodovani sudov a sudy na ne prihliadaju, aj ked slovenske pravo na rozdiel od angloamerickeho systemu common law nie je pravom sudnych precedentov, teda sudne rozhodnutia nie su formalne pramenom prava. Ale napriklad v obcianskom prave taketo rozsudky doplnaju zakonnu upravu, obciansky zakonnik. Na advokatskych skuskach napriklad skusaju judikaty, co samozrejme neviem z vlastnej skusenosti, ale hovorila nam to ucitelka a advokatka, ktora o tom asi nieco vie. A ked si vezmes ucebnicu obcianskeho prava, tak text tvoria v znacnej miere judikaty. Ale neviem, ako by nejaky pravnik, koncipient, advokat, alebo nepravnik, zastupoval niekoho v pravnom spore bez dokladnej znalosti pravnej upravy, ktora sa toho tyka, ako by prisposoboval argumentaciu, ked by nevedel, o co ju opriet. Advokata nepotrebujem na to, aby ma poucil na pojednavani o takych "praktickych" veciach, ako kam si mam sadnut. Ak by to niekto nevedel, prinajhoršom ho usmerni sudkyna a urcite kvoli neznalosti takejto "praktickej" veci nikto neprehra spor. Ak ho prehra, prehra ho preto, lebo nepresvedci sud o tom, ze ma pravdu. A na to, aby ho presvedcil, ze ma pravdu, musi argumentovat tak, aby bolo zrejme, ze zakon je na jeho strane a na to ten zakon musi poznat. A z toho isteho dovodu aj tie judikaty, lebo v obcianskom prave tie judikaty zakon doplnaju a sudy na ne prihliadaju.

k k R - 5.3.2010 22:14
aky je rozdiel medzi peciatkou na listine a odtlackom peciatky na listine? tvrdis ze zamenou jedneho slova za podobne (povedane volnou recou) dostane veta uplne iny zmysel, najdi mi prosim jednu taku vetu v hociktorom zakone.

k k praxi - 5.3.2010 22:12
ako ma tvoj buduci zamestnavatel vediet ci si rok studoval judikaty alebo si rok obsluhoval kopirku? na to sa moze zvysoka vy.... klient plati ci advokat vyhra alebo prehra, tvoja znalost judikatov je zbytocna.

k praxi - 5.3.2010 22:05
"Ja" tu napisal, ze radsej zamestnaju niekoho s praxou ako absolventa s cervenym diplomom. Ak ma tou praxou byt sediet kdesi v advokatskej kancelarii a robit cinnosti typu obsluhovat kopirku alebo osvedcovat pravost podpisov na listinach v kancelarii notara, tak potom neviem. Ak za "prakticke vedomosti" niekto povazuje, na ktorej strane sedi na sude zalovany a na ktorej navrhovatel, alebo ako sa ma oslovovat sud, tak toto si mozete precitat za 5 minut na chodbe nejakeho sudu a osvojite si, ked sa pojdete pozriet hoci na jedno sudne pojednavanie, lebo tie su verejne.
Ak ma byt prednostou uchadzaca o pracu koncipienta to, ze robil v nejakej pravnickej kancelarii spominane cinnosti, ako je osvedcovanie podpisov a podobne, co je rutina, ktoru zvladne hocikto, koho tym poveri notar, a nie to, ze niekto ovlada pravo, a to su nielen zakony, ale aj judikaty, atď., ak ma byt prednostou prax v ovladani kopirovacieho stroja pred znalostou pravnych predpisov, schopnostou argumentovat, presne a vystizne sa vyjadrovat pri prijimani koncipientov, tak dakujem pekne.
Pretoze tato prakticka, technicka stranka, ako sa spravat na sudnom pojednavani, kam si sadnut, sa da osvojit velmi rychlo a o tomto pravo nie je. Ludia si beru advokatov na to, aby ich zastupovali, lebo vedia vyuzit pravne predpisy v prospech svojho klienta a vedia mu pomoct orientovat sa v nich, a to bez ich znalosti nejde. Ma sa uprednostnit ako koncipient niekto, kto ma prax (v osvedcovani podpisov, alebo v com ?) pred tym, kto solidne rozumie pravu ?

k R: - 5.3.2010 20:58
Ja si myslim, ze problem tykajuci sa uplatnenia absolventov prava je uplne niekde inde ako v tom, ze by skola (PF UK) mala vraj na studentov nizke naroky. Lebo opak je pravdou. Naroky nie ze su slabe, ale su na niektorych katedrach az prehnane a aj mnohi pravnici z praxe ich povazuju za zbytocne, vela veci, ktore vyzaduju od studentov. DPL pise, ze je rozdiel medzi vedomostami a ucenim sa zakonov naspamat. Lenze na skuskach vyzaduju, aby sme sa presne vyjadrovali a ked ten zakon neodcitujeme presne, tak veta dostane iny zmysel a hned budeme pokarhani, ze sme nieco nepovedali spravne. Ucit sa zakony naspamat je tvrda rehola a omnoho jednoduchsie a lahsie by bolo vyjadrovat sa vlastnymi slovami. Ale nuti nas k tomu samotny system skusania a naroky ucitelov, ucitelia samotni, ktori vyzaduju, aby sme zakony ovladali presne.
Problem v uplatneni absolventov tejto skoly nie je v tom, ze by skola mala nizke naroky, ale v tom, ze na Slovensku je privela pravnickych fakult a tym padom privela absolventov v pomere k poctu pracovnych miest v odbore pravo, takze studentom urobili medvediu sluzbu, lebo tym skomplikovali zivot studentom, ktori mali uprimnu snahu a zaujem vykonavat pravnicku profesiu. Lebo teraz, aj ked budu dobri, ci sa budu zivit pravom, je vo hviezdach, a uz to nezalezi len od nich. Co by sa nestalo, keby sa na studia prijimalo tolko ludi, kolko je treba pravnikov v praxi. A prijima sa ich vela preto, lebo cim ma skola viac studentov, tym ma viac penazi.
Privela absolventov nie je preto, lebo by na PF UK boli nizke naroky. Absolventi PF UK tvoria len malu cast z celkoveho poctu absolventov prava - zo 4 pravnickych fakult verejnych VS, dvoch sukromnych VS a este tieto fakulty maju dalsie detasovane pracoviska v inych mestach. Tazko potom hovorit o tom, ze dovod toho, ze sa absolvent neuplatni, je to, ze je nekvalitny, ked pri takomto pocte absolventov v pomere k počtu pracovnych miest vyznamnu rolu pri zamestnavani zohravaju pribuzenske vztahy, rodinne vazby, znamosti. Nezijeme niekde v izolacii, aby sme nevideli, ako to v zivote chodi. A chodi to casto tak, ze prave potomok niekoho doleziteho casto na skolu kasle, studium preflaka, cez skusky prelezie len s bozou pomocou, skola ho casto ani nebavi, ale isiel na nu, aby mal titul, alebo to tak chceli jeho rodicia a nemusi sa ani velmi snazit, lebo vie, ze miesto bude mat po skole iste, vybavia mu ho rodicia alebo ini pribuzni ci znami. A cuduj sa svete, prave takito sa dostavaju na tie najlepsie miesta, do klasickych pravnickych profesii. A potom este drazdia ludi tym, ze rozpravaju, aby nejako zdovodnili, ze sa dostali na dobre miesto, a ti co sa dobre ucili, maju figu borovu, ze ti, co sa na skole dobre ucia, su len obycajni neprakticki teoretici, ktori sa nevedia uplatnit. Asi by bolo ale vhodnejsie povedat nie ze nevedia sa uplatnit, ale nemaju moznost sa uplatnit, lebo ak nie je pracovne miesto, lebo ho obsadilo nejake protekcne decko, tak druhy moze sa snazit ako len chce a robit co len chce, a moze byt akokolvek dobry, je mu to malo platne.

to R: - 5.3.2010 13:32
plne s tebou suhlasim...sediet na zadku a nadavat, ze "oni" ma nic nenaucili je dost zcestne a najma detinske...sme dospeli ludia, co su uz vo veku, kedy treba riesit buducnost a vazne ju riesit a nie sa stale vyhovarat na svet okolo nas, nespravodlivost, naladu vyucujucich a ich kvalitu...neviem, ci som jedina toho nazoru, no uprimne, ukazte mi jedineho vyucujuceho, ktory by vas vyhodil, ak by ste vedeli zodpovedat svoje a jeho otazky???Neexistuje...tu to funguje len na tom principe stazovania sa na vsetko mozne, no nikto nehlada chybu v sebe...presne, co brani studentovi samemu sa venovat skole aj mimo tych ubohych par hodin, co stravi na seminaroch, napr. v case volna...ale to nie, kruzkovice a chlastanie na intrakoch su zaujmavejsie aktivity..tak potom sa niet comu cudovat...samozrejme, teraz nehadzem vsetkych do jedneho vreca, nastastie mam vo svojej blizkosti mnozstvo studentov, ktori so svojim zivotom nieco robia, snazia sa pracovat, vzdelavat aj inak a porpitom maju cas aj na svoj sukromny zivot...ale je to o prioritach a najme o tazkom boji s lenivostou, pohodlnostou, ktora je vlastna snad vsetkym ludom na svete...nikto si nechce komplikovat zivot, radsej sa uspokoji s minimom potrebnym na prezitie na vyske...ale skoncit vysku a mat co ponuknut zamestnavatelovi je uplne ine kafe..

R - 5.3.2010 12:18
Osobne si myslim ze je to zacarovany kruh.Nizke naroky na fakulte=nizka kvalita studentov=ziadny tlak na pedagogov aby sa pedagogicky proces zlepsil=vysoky pocet nekvalitnych absolventov=nizke uplatnenie absolventov prava v praxi. Prave preto velmi vela zalezi na inividualnom pristupe. Ak aj pedagog nema prilis vysoke naroky,co resp. kto mi brani aby som isiel do kniznice a problematiku si z vlastnej iniciativy dokladne nastudoval? Hoci skola ponuka minimalny nahlad do praxe, co resp. kto mi brani najst si job na vlastnu past resp. sa aspon raz za cas ist pozriet na nejake zaujimave pojednavanie na sud? Pokial sami neprekoname vlastnu lenivost (ktora je napokon uplne prirodzenou ludskou vlastnostou), horekovat nad ubohostou pravnickeho vzdelavania na Slovensku (ktora je zialbohu nezvratnym faktom) sotva nieco osozi.

DPL - 4.3.2010 19:27
JA: vedomosti su jedna vec a naspamat naucene zakony su druha vec. vela absolventov ma to druhe ale nie to prve a preto su pre zamestnavatela bezcenni.

JA - 4.3.2010 19:04
Takže postupne:
1. MM - súhlasím s Tebou pokiaľ ide o to, že "ako je možné, že by mal niekto diplom, keď nemá vedomosti" - naozaj školstvo je veľmi benevolentné. Ale to je dané aj tým, že "vyhodia študenta z jednej školy, doštuduje na druhej" + dotačný systém pre VŠ je nastavený tak, že školy dostanú peniaze hlavne podľa počtu študentov, tak tu máme "výsledok"
2. DPL: protirečíš si - skús mi vysvetliť či vedomosť a znalosť nie je to isté. Ale zasa na druhej stane máš pravdu v tom, že advokát zamestná radšej absolventa s praxou ako absolventa s červeným diplomom bez praxe
3. jarka: Tak keď si ma už tak pekne otitulovala "že chytrák" napíšem Ti aj ja čosi pekné: v prvom rade zbav sa závisti (" ľahko sa píše niekomu, kto takéto problémy nemusí a ani nemusel sám riešiť"; "...ked ona zarába viac peňazí, ako mám ja"). Vieš ono by to možno chcelo uskromniť sa na začiatok a nepreberať, lenže dnešný absolvent (česť výnimkám) si myslí, že aha, ja som niekto, lebo som "utrpel" právo a nebudem robiť predsa niekde za minimálnu mzdu.. veď ja som študoval. Tento názor som počul nie raz (to keby ma chceš "obviniť", že to nie je pravda). Začína sa totiž všade ťažko. Hlavne pokiaľ človek začína bez "zdedenej" zabehnutej praxe. Tiež sa mi moja pekná páči tvoje jasnovidectvo, to ako som začínal, či ako som prechádzal zamestnaniami vieš odkiaľ? Poznáme sa? Asi nie.. Tak sa prosím vyjadruj vecne a hlavne k tomu, kde máš čo povedať. No a napokon, ak si kvôli pojmu "degradácia" musela hľadať wikipediu, tak Ti zo srdca gratulujem. Pekný deň prajem

MM - 4.3.2010 18:52
Kto ma diplom a nema vedomosti a kto mu ho dal a preco ?

MM - 4.3.2010 18:37
DPL: A koho je to chyba ? Kto urcuje, co sa na fakulte uci ? Studenti alebo ucitelia ? Prednasaju tam snad studenti ? Ako je mozne, ze by mal niekto diplom, ked nema vedomosti ? Kto mu ho dal bez vedomosti ? A na znalost zakonov nemusim chodit do skoly. Staci, ked si otvorim ASPI, najdem si v nom zakon, vytlacim ho a precitam si ho a tak ziskam znalost zakona. Na to nemusim nikam chodit, ani do skoly. Teoria je v skriptach., nie je nutne teda chodit niekam pocuvat, co niekto cita z ucebnic a zakonov. Naco potom platim za nieco, co sa dozviem bez toho, aby som vytiahla päty z domu ?

DPL - 4.3.2010 17:59
iba blbec si moze mysliet ze mu za jeho diplom bude niekto platit ked nema vedomosti. a pravnicka fakulta vam ziadne vedomosti neda, da vam len znalost zakonov. kolko z vas by vedelo zastupovat niekoho na sude v zlozitejsej veci? nikto? preto si ani nenajdete pracu tak lahko. nikto nechce platit zbytocneho absolventa za pracu ktoru urobi aj sekretarka so strednou skolou.

jarka - 4.3.2010 17:10
degradacia je znehodnotenie, pokles, preradenie niekoho na nizsi stupen, v armade a policii odobratie hodnosti, pozrela som si na wikipedii. tak si myslim, ze degradacia je potom to, ked niekto ziska vysokoskolsky titul, na ktory musel podobne ako ten vojak ci policajt, aby dosiahol nejaku hodnost, vynalozit nejake usilie a cas, a platit naklady na studium, a potom s vysokoskolskym titulom musi robit pracu, na ktoru staci vyucny list, pripadne ani ten, a nie, ked niekto s vyucnym listom robi to, comu sa vyucil a este sa potom smeje, aka som sprosta, ze naco som stracala cas na vysokej skole, ked mi k nicomu nie je a aka som chudera, ked ona zaraba viac penazi, ako mam ja.

jarka - 4.3.2010 16:34
to ja:je to smutne, a tvrda realita, ale chudoba napisala len to, coho sa dnes obava vela studentov, ci nestuduju zbytocne, teda ci sa uplatnia po skonceni skoly. v podobnom duchu sa ostatne pred nou uz vyjadrila dnes aj znama slovenska politicka, o com je ten odkaz na clanok. a nikde som si v jej prispevku neprecitala, ze by s despektom pisala o ludoch s nizsim vzdelanim, ani ze predavacmi su len ti, co maju vyucny list. to, ze na pracu predavaca staci vyucny list a netreba ani maturitu, je pravda a ak som spravne pochopila, tak chcela len naznacit, ze je smutne, ak niekto 5 rokov studuje vysoku skolu a potom vedomosti naucene na vysokej skole nevyuzije, lebo je bez vlastnej viny nuteny, aby prezil, ist robit pracu, na ktoru staci ten vyucny list. naco potom 5 rokov student studuje, ked potom z nedostatku volnych miest, za ktory nemozeme, musime ist robit nieco celkom ine, na co tu skolu vobec nepotrebujeme, ty chytrak ? lahko sa pise niekomu, kto taketo problemy asi nemusi, ani nikdy nemusel sam riesit. pretoze to ponizenie nezazivaju tie predavacky s vyucnym listom, ktore robia to, comu sa vyucili, ale ti absolventi vysokych skol, ktori po 5 rokoch studia potom zistia, ze ich nikto nepotrebuje a studovali nadarmo, ak nenajdu miesto v odbore, ktori vystudovali.
chcelo by to zamysliet sa.

Ja - 4.3.2010 15:08
silny zaver...
Strasne mam take degradacie ludi, ako si prave predviedol (predviedla?)
tak za 1. predavaci a predavacky nie su len ti, ktori maju vyucny list
za 2. rozpravat ci pisat o ludoch s nizsim vzdelanim s despektom "aspon pracu predavacky" je ubohe
Chcelo by to zamysliet sa nad sebou.


chudoba - 4.3.2010 13:38
co myslite, kolki po vysokoskolskom studiu skoncime ako tazke socialne pripady ? najdeme aspon pracu predavacky, ktoru robia prevazne ucnovkari ? [Visit Link]